Kľúčový rozdiel: Socializmus sa vzťahuje na hospodársky systém, ktorého cieľom je rozdeľovať zdroje každej osobe podľa svojich skutkov. Komunizmus sa odvoláva na hospodársky a politický systém, ktorého cieľom je rozdeliť zdroje na každú osobu podľa svojich potrieb.
Podľa slovníka.sk definícia socializmu hovorí, že ide o teóriu alebo systém sociálnej organizácie, ktorý sa zasadzuje za to, aby sa v komunite stali vlastníctvo a kontrola prostriedkov výroby a distribúcie, kapitálu, pôdy atď. celé. Je menej extrémny a flexibilnejší ako komunizmus.
Slovo komunizmus pochádza z latinského slova "communis", čo znamená "zdieľanie" alebo "patrí ku všetkým". Je to myšlienka slobodnej spoločnosti bez rozdelenia alebo odcudzenia, kde sú ľudia bez útlaku a nedostatku. Definícia komunizmu hovorí, že ide o teóriu alebo systém sociálnej organizácie založený na držaní všetkého majetku v spoločnom, skutočnom vlastníctve pripisovanom spoločenstvu ako celku alebo štátu. Komunizmus je systém spoločenskej organizácie, v ktorom je všetka hospodárska a spoločenská činnosť riadená totalitným štátom, v ktorom dominuje jedna a sama sebaobdobá politická strana.
Hlavným rozdielom je, že socializmus sa týka hlavne hospodárskeho systému, zatiaľ čo komunizmus súvisí s politickým systémom. Oba sú systémy výroby na použitie založené na verejnom vlastníctve výrobných prostriedkov a centralizovanom plánovaní. Socializmus verí, že plánovaná sociálna kontrola by mala byť použitá na riadenie hospodárstva, zatiaľ čo komunizmus verí, že centralizované organizácie by mali riadiť ekonomiku, aby priniesli beztrestnosť a beztrestnosť, tj každý bude rovnaký.
Aj socializmus je forma novej spoločnosti, ktorá vyrastie priamo z kapitalismu, zatiaľ čo komunizmus je rozvojom alebo "vyššou etapou" socializmu. Socializmus verí v prinášanie beztriednej spoločnosti prostredníctvom kapitalismu a súkromného vlastníctva. Spoločne existuje a stavia sa na kapitalizme. Socializmus umožňuje kooperačným skupinám pracovníkov kontrolovať továreň alebo farma spoločne. Komunizmus však verí, že prináša beztrestnosť tým, že ukončí kapitalizmus a súkromné vlastníctvo. Hovorí sa, že všetky nehnuteľnosti, továrne atď. By mali byť vo vlastníctve ústrednej vlády.
Podľa socialistického ideálu sa výroba rozdeľuje podľa ľudských činov, množstva a kvality vykonanej práce, v protiklade s komunizmom, kde sa výroba rozdeľuje podľa potrieb ľudí. V tomto prípade je však v prvom rade dôležité, aby výroba bola dostatočne vysoká, aby pokryla potreby všetkých. Komunistický ideál tvrdí, že ľudia budú pracovať v komunistickej spoločnosti nie preto, lebo musia, ale preto, že chcú, a to zo zodpovednosti.
Komunizmus aj socializmus boli metódy určené na zlepšenie životov obyčajných ľudí a rovnomerné rozdeľovanie bohatstva medzi ľuďmi, a tak vytvárať beztrestnosť. V praxi však ani nie je schopný dosiahnuť svoj ideálny cieľ. Socializmus odmeňuje ťažkú prácu, kde podiel každého pracovníka na zisku závisí od jeho alebo jej príspevku do spoločnosti. Komunizmus na druhej strane neposkytuje ľuďom motiváciu k práci. Centrálni plánovači jednoducho berú svoje výrobky a distribuujú ich medzi verejnosť rovnako. Pracovníci si uvedomili, že nebudú ťažiť z práce, a preto prestali pracovať.
Okrem toho socializmus a komunizmus kritizovali kapitalisti, ktorí tvrdili, že oba systémy narušili alebo chýbali cenové signály, pomalý alebo stagnujúci technologický pokrok, ako aj znížené stimuly, prosperitu a uskutočniteľnosť.
V modernej terminológii sa komunizmus stal synonymom politík štátov ovládaných komunistickými stranami bez ohľadu na praktický obsah aktuálneho ekonomického systému. Niektoré príklady takýchto štátov zahŕňajú Vietnamskú socialistickú republiku, Čínsku ľudovú republiku (ČĽR), Sovietsky zväz, Kubu, Kambodžu a Laos.
Príkladom socialistických štátov, ktoré majú socialistické politiky v kombinácii s kapitalistickou ekonomikou a demokratickým politickým systémom, sú Švédsko, Nórsko, Francúzsko, Kanada, India a Spojené kráľovstvo. Tieto krajiny začlenili niektoré socialistické myšlienky do svojich ekonomických systémov. Patria medzi ne dávky pracovníkov, ako je dovolenka, univerzálna zdravotná starostlivosť, dotovaná starostlivosť o dieťa atď., Bez náročnej centrálnej kontroly priemyslu.