Kľúčový rozdiel: Pocity sú veci v našom prostredí, ktoré sú registrované piatimi hlavnými senzorickými orgánmi. Sensation je to, čo vidíme, počujeme, cítime, vkusíme a cítime. Vnímanie je to, ako interpretujeme tieto pocity. Vnímanie nám pomáha zmýšľať o našich pocitoch.
Dictionary.com definuje 'pocit' ako:
- Operácia alebo funkcia zmyslov; vnímanie alebo povedomie stimulov prostredníctvom zmyslov.
- Duševný stav alebo fyzický pocit vyplývajúci zo stimulácie zmyslovacieho orgánu alebo z vnútornej zmeny tela, ako zima alebo bolesť.
- Fyziológia. Fakulta vnímania podnetov.
- Celkový pocit, ktorý priamo nepripadá žiadnemu stimulu, ako nepríjemné pocity, úzkosť alebo pochybnosti.
- Mentálny pocit, najmä stav vzrušeného pocitu.
- Stav vzrušeného pocitu alebo záujmu spôsobeného mnohými osobami alebo v celej komunite, ako aj niektorými povesti alebo výskytom.
- Príčinou takého pocitu alebo záujmu: Nový brazílsky film bol pocitom filmového festivalu.
Dictionary.com definuje "vnímanie" ako:
- Čin alebo schopnosť zadržiavať zmysly alebo myseľ; poznanie; porozumenie.
- Okamžité alebo intuitívne rozpoznanie alebo zhodnotenie morálnych, psychologických alebo estetických vlastností; náhľad; intuícia; rozlišovanie: umelec vzácneho vnímania.
- Výsledok alebo produkt vnímania, ako rozdiel od vnímania; vnem.
- Psychológie. Jediné jednotné povedomie odvodené od senzorických procesov, zatiaľ čo je prítomný stimul.
Hlavným rozdielom medzi vnemom a vnemom je, že pocity sú pasívnym procesom prinášania informácií z vonkajšieho sveta do tela a do mozgu. Na druhej strane vnímanie je aktívny proces výberu, organizovania a interpretácie informácií, ktoré prinášajú do mozgu zmysly.
Pocity sú pasívne, v tom zmysle, že nemusíme vedome konať v procese "snímania". To je to, čo naše zmysly robia prirodzene a po celú dobu. Avšak vnímanie je to, čo náš mozog aktívne robí: interpretuje pocity.
Sensácia je proces, ktorým naše zmysly zbierajú informácie a posielajú ich do mozgu. Ľudia sú schopní snímať veľké množstvo informácií v akomkoľvek danom čase, napríklad izbovú teplotu, jas svetla, niekoho hovoriť, vzdialený vlak alebo vôňu parfumu. Avšak kvôli príliš veľa informácií nám náš mozog nevykladá všetko.
Tiež vnímanie môže byť formované učením, pamäťou a očakávaniami. Príkladom tohto a jednoduchým spôsobom rozlíšenia medzi vnemom a vnemom je, že: Keď vidíme stav z diaľky, zdá sa to malý. Keď kráčame smerom k budove, zdá sa, že je väčšia, prinajmenšom to je to, čo naše oči vidia. Neprekvapuje však, že budova rastie, alebo že sa zmenšujeme. Je to preto, lebo vieme, že budova má rovnakú veľkosť, ako bola vždy, ako aj my je to len naša relatívna vzdialenosť od budovy, ktorá spôsobuje, že sa budova javí ako taká.
Ďalším príkladom vnímania tvarom učenia, pamäti a očakávaní je, keď ideme do miestnosti. Ak niečo nie je dobré, alebo ak sa niečo presunulo alebo úplne odstránilo, môžeme rozdiel povedať. Naše oči vidia miestnosť a my vnímame, že sa niečo odlišuje od predtým.